Autoalarmy

Ukážka kvalitnej montáže autoalarmu

   Pred časom sme Vám priniesli článok „Chcete príklad? (odstrašujúci)“. Jednalo sa o „profesionalitu“ jedného autorizovaného predajcu aut pri montáži autoalarmu.

   K tomuto článku sme dostali mnoho emailov, v ktorých ste rozoberali možnosti motoristu pri výbere montážneho strediska a Vaše, žiaľ často tiež nedobré, skúsenosti s rôznymi firmami. Zároveň ste nás viac krát žiadali o ukážku skutočne profesionálnej práce. Teraz Vám niečo také prinášame. Tento článok je demonštráciou kvality a odbornosti montážneho strediska - takého akých nazývame profesionálmi. Môžeme všetkých uistiť, že to čo si tu môžete prečítať nebolo urobené len "pre kameru", ale práve naopak, toto stredisko sme si vybrali práve preto, že to takto robí roky rokúce. Nie je podstatné, kde sme túto reportáž nafotili, pretože poznáme viacero podobných servisov, ktoré sú kvalitatívne a odborne na podobnej úrovni. Celú montáž vykonával jediný človek – volajme ho Karol, za asistencie oslepujúceho blesku môjho fotoaparátu.

  
Prevzatie automobilu

Do vozidla Volkswagen Golf štvrtej generácie, sa montoval autoalarm Magicar 9000B s diaľkovým štartom. Ráno Karol prevzal od majiteľa auto, prekonzultoval montáž a budúce nastavenia. Odkontroloval funkčnosť jednotlivých častí vozidla a majiteľ mohol ísť pokojne do práce.

  
Príprava

Po odchode majiteľa nasledovala dôsledná príprava. Ako prvé bol do auta vložený ochranný poťah, aby nedošlo k zašpineniu sedadla a chrániaca „deka“ na blatník aby montážnik nepoškodil lak auta opaskom alebo gombíkom na montérkach, prípadne náradím vo vrecku.

Potom prišla na rad demontáž potrebných častí auta. Už na prvý pohľad bolo vidieť, že Karol vie, čo robí. Plastové kryty, kovové držiaky, poistková skriňa, všetko, čo pri montáži prekáža. Bolo nevyhnuté odstrániť aj stierače, ktoré ako je to u starších áut zvykom, nechcú dobrovoľne opustiť svoje miesto. Karol však na ich uvoľnenie nepoužil hrubú silu. Mohol by tým poškodiť tiahlo stieračov alebo závit uchytenia. Elegantnejším riešením je použitie sťahováka. Už po niekoľkých otočeniach bol stierač uvoľnený a práca mohla pokračovať ďalej.

Príprava kabeláže autoalarmu spočívala vo vytriedení zväzkov káblov do konečných zvitkov a následnej izolácii. Všetko čo Karol robil, kvalitne izoloval. Na spájané káble išla najprv plastová izolačná páska. Veľmi podobná akú predávajú v elektropredajniach avšak kotúčik nestojí 10,- Sk ale 80,- Sk. V čom je rozdiel? Lepšie izoluje, netvrdne ani sa pri vyššej teplote neodliepa ale hlavne v prípade horenia produkuje dym, ktorý samovoľne uhasí požiar. Každý kábel, či už spájaný alebo zväzky káblov boli previazané textilnou páskou. Rovnakú používajú aj výrobcovia automobilov na svoju kabeláž, ale s tým rozdielom, že jej nepoužívajú tak veľa ako Karol. Dôvod? Šetria. Dávajú ju iba tam, kde je to nevyhnutné.

Montáž

Prvé čo sa montovalo do auta bola siréna. Jediný diel, ktorý sa nenachádza priamo v kabíne vozidla. Vŕtanie otvoru pre kábel? Karol sa len zasmial. Každá iná ako výrobcom urobená diera je miestom pre budúcu hrdzu. Vŕta sa iba vtedy, keď neexistuje iná možnosť. A tá sa väčšinou nájde. Tentoraz sa použila originálna priechodka kadiaľ sú vedené skoro všetky káble smerujúce z motorového priestoru do kabíny. Po zavedení kábla bolo celé vedenie zaizolované textilnou páskou a prestriekané silikónom v spreji. Drahý ale kvalitný špás. Jedna pol litrová fľaša stojí okolo 700,- korún ale máte istotu, že tadiaľ sa voda do kabíny za žiadnych okolností nedostane.

Nasledovala montáž antény a VPS senzora. Pred lepením sa muselo sklo dôkladne očistiť aby raz prilepené nebolo treba znova lepiť. Ešte umiestniť otrasové čidlo a všetko príslušenstvo je na mieste. Karol všetky časti, ktoré nie sú viditeľné, kvalitne upevňuje dvojakým spôsobom. Zo zadnej strany umiestňuje obojstrannú lepiacu pásku a po nalepení to ešte pritiahne samouťahovacou páskou, aby v prípade, že by sa obojstranná páska časom odlepila, vám nelietalo zariadenie po aute.

Prečo sa vlastne montuje od konca? Nemal by byť najprv namontovaný alarm a až následne jednotlivé príslušenstvá? Jednotka alarmu je montovaná na dosť neprístupné miesto a následné pripájanie konektorov by bolo dosť problematické. Zároveň po ukončení všetkých týchto prác ostávalo iba to najzaujímavejšie. Ľahnúť si na niekoľko hodín pod volant a zapájať.

Pripravený autoalarm je teraz potrebné iba korektne pozapájať k elektroinštalácii automobilu. Zapojenie dodávaného príslušenstva je bezproblémové, pretože originálne konektory pasujú presne na svoje miesto. Ťažšie je to s ostatnou kabelážou, ktorá sa musí napájať priamo na vodiče auta. Veľakrát je nevyhnutné odstrániť pôvodnú izoláciu a dopajkovať nový alarmový kábel. Kvalitné pájkovanie je dosť dôležitá vec. Napriek tomu, že sa to zdá jednoduché, chybným postupom môžeme docieliť nekvalitné alebo studené spoje, ktoré sa časom prejavia na chybnej funkčnosti alarmu.

Pre zaizolovanie rovných spojov Karol vždy používa tepelno-zmršťovaciu bužírku.

Tá sa ale pri „T“ spojeniach použiť nedá a preto aplikuje v zaužívanom poradí: plastová a textilná páska. Tak ako vidieť na nasledujúcich obrázkoch, montáž je prevedená tak precízne, že na poslednom obrázku je ťažko identifikovať pôvodný a nový kábel. Konkrétne montáž z týchto obrázkov je zapojenie dverných kontaktov. Je to okrem klaksónu jediné zapojenie, ktoré muselo opustiť prístrojovú dosku, z dôvodu výrobcami používanej CAN zbernice. CAN BUS jednotka je umiestnená v šoférových dverách a preto napojenie na dverné kontakty bolo možné len pred touto jednotkou. Novo inštalované káble okrem toho, že sú potiahnuté textilnou páskou sa kvalitne podoťahovali ku častiam karosérie.

Žiaden kábel nesmie samovoľne visieť alebo prekážať pri prístupe k iným častiam vozidla. Ak to bolo možné, nové káble sa zväzovali s pôvodnými, čím vytvorili jednoliaty celok, ktorý vyvolával dojem nielen profesionality prevedenia ale čistoty, precíznosti čo by na prvý pohľad mohlo vyvolať pochybnosti, či je v aute vôbec niečo domontované.

Po ukončení týchto prác nasledovalo zapojenie konektorov a umiestnenie samotnej jednotky na jej konečné miesto. Bola to posledná časť pred dokončením samotnej montáže. Karol opäť zvolil dvojkombináciu uchytenia – obojstranná pásky / plastové svorky.

Späť do celku

Namiesto toho, aby alarm odskúšal, Karol začal zakladať jednotlivé kryty, ktoré na začiatku povyberal. Svojou prácou si bol natoľko istý, že zamontoval všetko na svoje miesto s rizikom, že ak by náhodou niečo nefungovalo, musí to opäť rozobrať. Z vlastnej skúsenosti, ak niečo montujem ja sám, vždy sa mi niečo zvýši. Karol našiel miesto pre každú pôvodnú skrutku a po dokončení mu nič navyše neostalo. Konečne sa blížil záver. Neviem ktoré pocity u mňa prevládali. Či eufória z toho, že už o chvíľu budeme testovať alarm alebo úľava, že o chvíľu sa montáž skončí a ja konečne budem môcť ísť domov. Bolo šesť hodín večer.

  
Test

Tak ako pri preberaní auta, Karol najskôr otestoval funkčnosť celého automobilu. Bolo by asi zbytočné mať funkčný autoalarm v nefunkčnom aute. Ak je alarm vypnutý, nesmie nijako vplývať na funkčnosť auta. A v zapnutom stave? Iba tým spôsobom na aký je určený. Keďže auto svietilo, blikalo a štartovalo, mohlo sa prejsť k testovaniu alarmu. Centrál, senzory, VPS, pager aj diaľkový štart pracovali korektne. Na prvý krát.

Odovzdávanie auta

V podvečerných hodinách došiel majiteľ vozidla. Z jeho pohľadu sa dalo vyčítať, že sa teší na vyskúšanie nového alarmu, najmä diaľkového štartu.

Karol majiteľa na úvod mierne pribrzdil. Zdôraznil, že tak ako pred ním na začiatku preberal auto, pričom odskúšal jeho funkčnosť, je teraz, pri vracaní auta späť potrebné vykonať podobnú procedúru. Až po otestovaní smeroviek, svetiel, okien a štartovania sa mohlo prejsť k tomu hlavnému - autoalarm. Karol majiteľovi najprv predviedol základné funkcie. Odomykanie, uzamykanie, zistenie stavu vozidla. Potom sa prešlo na diaľkový štart, pričom všetky tieto funkcie už spúšťal priamo majiteľ. Karol mu len vysvetľoval a ukazoval, no všetko už bolo v majiteľových rukách. Nastavenia niektorých funkcií bolo potrebné ešte urobiť podľa majiteľových požiadaviek. Tieto zmeny urobil Karol, no zároveň ukázal majiteľovi, ako si to môže upraviť aj sám. Nasledovalo ešte odovzdanie záručného listu a užívateľských manuálov. Prekvapením pre zákazníka boli všetky krabice od autoalarmu a príslušenstva uložené v batožinovom priestore golfa. Možno to bolo aj kúsok zbytočné, no Karol vravel, že zákazník si kúpil originál produkt a ku produktu patria aj originálne krabice. Ak ich majiteľ nechce môže ich kľudne vyhodiť no je mojou povinnosťou odovzdať mu všetky veci patriace k produktom za ktoré zaplatil.

Po všetkých testoch, ukážkach a školeniach mohol majiteľ spokojne odniesť svojho vynoveného miláčika domov. Je pravda, že ešte musel zaplatiť účet za vykonanú prácu, no takto kvalitne a precízne vykonaná montáž si svoju finančnú odmenu aj zaslúži.

  
Na záver

Posledné dva obrázky sú na porovnanie, jeden z predchádzajúceho článku. Môžete si porovnať výsledok odborníka a „odborníka“.
(Na prvom obrázku sa alarm ani nesnažte nájsť, aj keď tam naozaj je.)

Karol má za sebou už niekoľko tisíc(!) montáži. Je to vidieť napríklad na tom, že vie ako sa auto bez poškodenia odstrojuje, kde čo zapojiť, a ako čo nastaviť. Nielen to však z neho robí profesionála. Má dobre vybavenú dielňu, nešetrí na kvalitnom spotrebnom materiály, je precízny v práci aj na miestach v aute, ktoré zákazník nikdy po montáži neuvidí a má chuť učiť sa stále nové veci, ktoré prichádzajú s novými modelmi áut. Navyše nepovažuje za hanbu odmietnuť auto, ktoré je nad jeho sily. Zákazník to akceptuje určite radšej ako svalnaté reči "vševedka - amatéra".
A ak sa aj vyskytne nejaká reklamácia, vybaví ju bez rečí a odkladania.
A viete prečo Karol nechcel aby sme uviedli jeho pravé meno a urobil si tak reklamu? Vraj keby sa mu niečo náhodou v budúcnosti nepodarilo (Aj majster tesár sa utne...), veľmi by sa hanbil...

Bolo by naozaj fajn, keby nám svoje služby poskytovali len takýto profíci a to nielen pri autoalarmoch.

(Julo K)